Tlumočnice - recenze

Politický thriller je už dnes takmer vymie­raj­úcim žánrom, kto­rý pri živo­te držia už len občas­né fil­mo­vé výkri­ky do tmy strie­da­vo pri­e­mer­nej kva­li­ty. Preto som sa na naj­no­vší počin Sydneyho Pollacka v kúti­ku duše tešil a dúfal, že pon­úk­ne napí­na­vý dej plný zvra­tov, zary­je hlbo­ko do poli­tic­kej korekt­nos­ti a poob­tie­ra sa o pokry­tec­tvo dneš­ných poli­ti­kov a uká­že ich cyni­zmus a...

Recenze naše­ho part­ne­ra:

A tak ďalej, čo vám budem roz­prá­vať, pro­s­te som čakal nie­čo ako v sním­ku The Commissioner s Johnom Hurtom z roku 1998, kto­rý uká­zal, že sa ten­to žáner nemu­sí obmed­zo­vať na pate­tic­ké obdi­vo­va­nie vlas­ti, vlaj­ky, štát­né­ho zna­ku, hro­bu pre­zi­den­ta a podob­ne.
    Silvia (Nicole Kidman) je zdan­li­vo naiv­ná tlmoč­níč­ka v cen­t­rá­le OSN v New Yorku, kde pôso­bí ako špe­ci­a­list­ka na niek­to­ré kro­vá... eh, jazy­ky pou­ží­va­né v Strednej Afrike, kde aj vyrasta­la. A to kon­krét­ne vo fik­tív­nej repub­li­ke Matoba. Áno, fik­tív­nej, pre­to­že sce­náris­to­vi sa asi nechce­lo štu­do­vať reá­lie neja­kej kon­krét­nej kra­ji­ny a vŕtať im do poli­ti­ky. Takže Matoba je typic­ká afric­ká kra­ji­na, v kto­rej si istú dobu vlá­dol sko­rum­po­va­ný dik­tá­tor. Proti nemu vie­dol obči­an­sku voj­nu pospo­li­tým ľudom obľ­úbe­ný ide­a­lis­tic­ký par­ti­zán, kto­rý po pre­vza­tí moci ide­á­ly náh­le stra­til, potla­čil opo­zí­ciu a naďa­lej pokra­ču­je v poli­tic­kej línii svoj­ho pred­chod­cu, vráta­ne občas­ných masa­krov neja­ké­ho toho rezistent­né­ho kmeňa. Partizán – novo­pe­če­ný pseu­do­de­mo­kra­tic­ký pre­zi­dent dok­tor Zuwaine (Earl Cameron) sa vybe­rie do OSN pred­niesť prejav, v kto­rom sa pok­ú­si podať svo­je poli­tic­ké pro­stried­ky (teda hlav­ne geno­cí­du) ako legi­tím­ny boj pro­ti tero­rizmu (prvé a posled­né rýpnu­tie si do aktu­ál­nych uda­los­tí, ak nepo­čí­ta­me vykres­le­nie Afrických vlád­cov ako ban­dy sko­rum­po­va­ných vra­hov. Tam ale tam rýpať netre­ba, pre­to­že to o nich kaž­dý vie).  Silvia jed­né­ho dňa náho­dou zachy­tí roz­ho­vor nezná­mych mužov, dojed­ná­vaj­úcich sa na vraž­de pre­zi­den­ta Zuwaina, kto­rá sa ma usku­toč­niť počas jeho preja­vu. Oznámi to na polí­cii, avšak pri­de­le­ný vyše­t­ro­va­teľ Tobin Keller (Sean Penn) jej prí­liš nedô­ve­ru­je a domnie­va sa, že Silvia si celý prí­beh vymys­le­la, aby sa cíti­la zau­jí­ma­vá.
    Prítomnosť dvoch vplyv­ných opo­zič­ných vod­cov z Matoba v New Yorku, ktorí majú pocho­pi­teľ­ne sluš­ný motív a Tobinove pre­hra­bá­va­nie sa v Silviinej minu­los­ti však celý prí­pad zamo­tá­vajú. Vynorujú sa starí Silviini zná­mi, jej navo­nok pre­zen­to­va­ná nai­vi­ta a nevin­nosť strá­ca pri kon­fron­tá­cii s Tobinovymi zis­te­ni­a­mi vie­ro­hod­nosť a nako­niec ani podiv­né sprá­va­nie pre­zi­den­to­vej ochran­ky nena­po­má­ha odmlžo­va­niu (to je úžas­né slo­vo, dám si naňho patent. A hneď aj na „odplžo­va­nie“, aj keď to už zasa­hu­jem do obo­ru záhrad­ká­rom). Ako z toho vykor­ču­ľujú vám pocho­pi­teľ­ne nepre­zra­dím, ale o nič sve­to­bor­né ani prekva­puj­úce nepôjde.  Bude to asi tak dru­há vari­an­ta z toho, čo vás pri poze­ra­ní napad­ne.
    Bohužiaľ, v tom­to duchu sa nesie celý film. Nedá sa pove­dať, že by bol prí­liš nud­ný, ale napä­tie či zve­da­vosť roz­d­hod­ne poci­ťo­vať nebu­de­te. Dialógy nie sú uráž­li­vo stu­píd­ne, ale inte­lek­tu­ál­na bor­ba to tiež nie je. Dej sa posúva veľ­mi pozvoľ­na, násled­ne posko­čí (keby to nebo­lo tak nezá­živ­né, tak sa ten skok dá nazvať prekva­puj­úcim zvra­tom) a tak nejak to fun­gu­je vyše dvoch hodín. Herci sa zrov­na nepre­trh­li, hoci u hlav­ných pred­sta­vi­teľov je vidieť, že sú to pred­sa­len vyspe­lí her­ci a tak majú svoj vyso­ký kva­li­ta­tív­ny štan­dard v krvi.
    Netuším, čo k tomu­to fil­mu viac dodať, pre­to­že je celý tak pri­e­mer­ný, že nemám chuť plýtvať mojou pocti­vo pes­t­o­va­nou, vyspe­lou a nesmier­ne pokro­či­lou sati­rou a už vôbec necí­tim dôvod namá­hať sa so super­la­tív­mi. Takže to asi rov­no zalo­mím.