Politický thriller je už dnes takmer vymierajúcim žánrom, ktorý pri živote držia už len občasné filmové výkriky do tmy striedavo priemernej kvality. Preto som sa na najnovší počin Sydneyho Pollacka v kútiku duše tešil a dúfal, že ponúkne napínavý dej plný zvratov, zaryje hlboko do politickej korektnosti a poobtiera sa o pokrytectvo dnešných politikov a ukáže ich cynizmus a...
A tak ďalej, čo vám budem rozprávať, proste som čakal niečo ako v snímku The Commissioner s Johnom Hurtom z roku 1998, ktorý ukázal, že sa tento žáner nemusí obmedzovať na patetické obdivovanie vlasti, vlajky, štátného znaku, hrobu prezidenta a podobne.
Silvia (Nicole Kidman) je zdanlivo naivná tlmočníčka v centrále OSN v New Yorku, kde pôsobí ako špecialistka na niektoré krová... eh, jazyky používané v Strednej Afrike, kde aj vyrastala. A to konkrétne vo fiktívnej republike Matoba. Áno, fiktívnej, pretože scenáristovi sa asi nechcelo študovať reálie nejakej konkrétnej krajiny a vŕtať im do politiky. Takže Matoba je typická africká krajina, v ktorej si istú dobu vládol skorumpovaný diktátor. Proti nemu viedol občiansku vojnu pospolitým ľudom obľúbený idealistický partizán, ktorý po prevzatí moci ideály náhle stratil, potlačil opozíciu a naďalej pokračuje v politickej línii svojho predchodcu, vrátane občasných masakrov nejakého toho rezistentného kmeňa. Partizán – novopečený pseudodemokratický prezident doktor Zuwaine (Earl Cameron) sa vyberie do OSN predniesť prejav, v ktorom sa pokúsi podať svoje politické prostriedky (teda hlavne genocídu) ako legitímny boj proti terorizmu (prvé a posledné rýpnutie si do aktuálnych udalostí, ak nepočítame vykreslenie Afrických vládcov ako bandy skorumpovaných vrahov. Tam ale tam rýpať netreba, pretože to o nich každý vie). Silvia jedného dňa náhodou zachytí rozhovor neznámych mužov, dojednávajúcich sa na vražde prezidenta Zuwaina, ktorá sa ma uskutočniť počas jeho prejavu. Oznámi to na polícii, avšak pridelený vyšetrovateľ Tobin Keller (Sean Penn) jej príliš nedôveruje a domnieva sa, že Silvia si celý príbeh vymyslela, aby sa cítila zaujímavá.
Prítomnosť dvoch vplyvných opozičných vodcov z Matoba v New Yorku, ktorí majú pochopiteľne slušný motív a Tobinove prehrabávanie sa v Silviinej minulosti však celý prípad zamotávajú. Vynorujú sa starí Silviini známi, jej navonok prezentovaná naivita a nevinnosť stráca pri konfrontácii s Tobinovymi zisteniami vierohodnosť a nakoniec ani podivné správanie prezidentovej ochranky nenapomáha odmlžovaniu (to je úžasné slovo, dám si naňho patent. A hneď aj na „odplžovanie“, aj keď to už zasahujem do oboru záhradkárom). Ako z toho vykorčuľujú vám pochopiteľne neprezradím, ale o nič svetoborné ani prekvapujúce nepôjde. Bude to asi tak druhá varianta z toho, čo vás pri pozeraní napadne.
Bohužiaľ, v tomto duchu sa nesie celý film. Nedá sa povedať, že by bol príliš nudný, ale napätie či zvedavosť rozdhodne pociťovať nebudete. Dialógy nie sú urážlivo stupídne, ale intelektuálna borba to tiež nie je. Dej sa posúva veľmi pozvoľna, následne poskočí (keby to nebolo tak nezáživné, tak sa ten skok dá nazvať prekvapujúcim zvratom) a tak nejak to funguje vyše dvoch hodín. Herci sa zrovna nepretrhli, hoci u hlavných predstaviteľov je vidieť, že sú to predsalen vyspelí herci a tak majú svoj vysoký kvalitatívny štandard v krvi.
Netuším, čo k tomuto filmu viac dodať, pretože je celý tak priemerný, že nemám chuť plýtvať mojou poctivo pestovanou, vyspelou a nesmierne pokročilou satirou a už vôbec necítim dôvod namáhať sa so superlatívmi. Takže to asi rovno zalomím.
Nejnovější komentáře